Kniha piatich kruhov (Mijamoto Musaši)

Podrobný popis

Legendárny šermiar Mijamoto Musaši (Miyamoto Musashi, 1584-1645) sa narodil v stredovekom Japonsku, ktoré sa práve spamätávalo z viac ako štyroch storočí vnútorných konfliktov, bojov a chaosu. Tradícia vlády cisárov ako absolutistických božských vládcov v 12. storočí prakticky zanikla, a hoci aj naďalej každý nasledujúci cisár zostával oficiálnou hlavou krajiny, jeho moc bola podstatne redukovaná. Od tej doby Japonsko prežívalo takmer nepretržitú občiansku vojnu medzi provinčnými kniežatami, militantnými mníšskymi rádmi a hordami zbojníkov, bojujúcimi navzájom o pôdu a moc. V 15., 16. a ešte aj v 17. storočí kniežatá, nazývané daimjó ("veľké mená") budovali mohutné kamenné hrady na ochranu seba i svojich panstiev, a za ich hradbami začali postupne vznikať nové mestá. Tieto vojny samozrejme obmedzili rozvoj obchodu a ochudobňovali celú krajinu.

Kenšin (šermiar), či kengo (veľký šermiar), Šinmen Musaši no Kami Fudžiwara no Genšin, či, ako je bežne známy, Mijamoto Musaši, sa narodil v dedine Mijamoto v provincii Mimasaka v roku 1584. Musaši je meno oblasti juhozápadne od Tokia, a titul "No Kami" znamená šľachtica z tejto oblasti, zatiaľ čo Fudžiwara je meno viac než tisíc rokov starej šľachtickej rodiny (Fudžiwarovci v 10. storočí uchvátili prakticky všetku moc v štáte; potom o ňu zase prišli).

Musašiho predkovia patrili k vetve mocného klanu Harima na južnom japonskom ostrove Kjúšu. Hirada Šokan, jeho starý otec, bol vazalom Šinmen Iga no Kami Sudešiho, pána hradu Takejama v Jošinu. Ten si Hirada Šokana veľmi vážil a nakoniec si za neho vzal svoju dcéru.

Keď mal Musaši sedem rokov, jeho otec Munisai buď zomrel, alebo od rodiny odišiel. Potom, čo zomrela aj jeho matka, bol Musaši – v detstve prezývaný Ben no Suke – zverený do starostlivosti strýka z matkinej strany, kňaza. Takže nachádzame Musašiho, syna samuraja, ako sirotu v čase Hidejošiho ťaženia za zjednotenie krajiny, v nešťastnej zemi zmietanej chaosom a násilím. Musaši bol búrlivý mladík so silnou vôľou a na svoj vek mimoriadne fyzicky vyspelý. Nevieme, či sa ku kendó dostal z popudu strýca, či ho k nemu priviedla jeho agresívna povaha, ale je zaznamenané, že už v roku 1596 zabil v súboji prvého muža, a to mal 13 rokov! Súperom mu bol Arima Kihei, samuraj zo školy Šintó-rjú, ovládajúci meč aj kopiju. Chlapec povalil muža na zem a bil ho palicou po hlave, keď sa tento pokúsil vstať. Krátko nato Kihei zomrel na chrlenie krvi. (Toto sa odohralo vo vsi Hirafuku, v provincii Banšu.)

Ďalší súboj mal Musaši, keď mal 16 rokov – vtedy porazil šermiara menom Tadašima Akijama z provincie Tadžima. V tom čase opustil domov a vydal sa na „bojovú púť“, ktorá mu priniesla množstvo víťazstiev v súbojoch a zápasoch a priviedla ho šesťkrát do vojny, až sa napokon usadil vo veku 50 rokov, dosiahnuc to, čo hľadal. V tom čase sa po krajine – na podobných výpravách – potulovalo množstvo ďalších róninov, niektorí sami, ako práve Musaši, niektorí s podporou, hoci nie takou, akej sa na svojej „púti“ tešil o storočie skôr iný slávny šermiar Cukahara Bokude (Tsukahara, 1489-1571), ktorého sprevádzal sprievod viac ako sto ľudí.

Túto časť života strávil Musaši mimo spoločnosti, keď sa s nezvratnou jednohlasnosťou zasvätil hľadaniu osvietenia Cestou meča. Zameriavajúc sa iba na zdokonaľovanie svojho umenia, žil asketicky tak, ako málokto, potulujúc sa po Japonsku, ošľahaný chladnými zimnými vetrami, nestarajúc sa o vlasy, bez spoločnosti žien, nevenujúc sa žiadnej inej profesii okrem svojho štúdia. Hovorí sa, že nikdy sám nevliezol do kúpeľa (ak nebol pristihnutý nepripravený, bez zbrane) a že vyzeral zanedbane a úboho.

V bitke pri Sekigahare (1600), ktorá rozhodla o tom, že Iejasu vystriedal v úlohe vojenského diktátora Hidejošiho (ktorý nesmel používať titul šógun vzhľadom na svoj nízky pôvod), sa Musaši pridal k armáde klanu Ašikaga, bojujúcej proti Iejasuovi. Prežil hrôzostrašné tri dni, počas ktorých zahynulo na 70 000 ľudí, aj hony na vojakov porazenej armády a následný masaker.

Keď mal 21 rokov, prišiel do Kjóta. Toto mesto sa potom stalo dejiskom jeho pomsty proti rodine Jošioka (Yoshioka).

Jošiovci boli po stáročia inštruktormi šermu pri dvore Ašikagovcov. Keď im potom Tokugawa zakázal vyučovať kendó, stali sa z nich farbiari a sú nimi dodnes. Munisai, Musašiho otec, bol pozvaný do Kjóta niekoľko rokov predtým k šógunovi Ašikagovi. Munisai bol schopný šermiar a expert na džitte (používa sa aj názov sai), dýku s bočnými hrotmi na zachytávanie (a lámanie) čepelí mečov. Traduje sa, že Munisai bojoval s tromi z Jošiovcov a vyhral dva z duelov; to snáď malo nejaký určujúci význam pre Musašiho správanie k tejto rodine.

Jošioka Seidžuró (Yoshioka Seijiro), hlava rodiny, bol prvý, kto bojoval s Musašim, stretli sa na blate za mestom. Seidžuró bol vyzbrojený skutočným mečom, Musaši dreveným. Musaši zrazil Seidžuróa divokým útokom a kruto ho zranil, keď tento ležal na zemi.

Služobníci odniesli svojho pána na nosidlách domov, kde si z hanby odstrihol svoj samurajský uzlík vlasov na temene hlavy. ......